Život Prešova
online
online
Pred 45 rokmi havarovalo lietadlo na bratislavských Zlatých Pieskoch
27.07.2021 Bratislava
Bratislava
27. júla (TASR) – Na jazere Zlaté Piesky za Bratislavou sa začínal
slnečný letný deň. Krátko po pol desiatej však prišiel šok – na hladinu
sa zrútilo lietadlo Iľjušin Il-18 po neúspešnom pokuse pristáť na
neďalekom letisku. Na jeho palube sa nachádzalo 69 cestujúcich, štyria
zamestnanci Československých aerolínií (ČSA) a šesťčlenná posádka. Pri
havárii zahynulo 76 ľudí.
Ako pre TASR povedal David Púchovský, autor knihy Katastrofa letu 001 na Zlatých Pieskoch, príčinou nešťastia bola séria chýb, ktorých sa posádka dopustila. "Celý let prebiehal normálne a problémy sa objavili až pri prelete na slovenské územie," uviedol Púchovský.
Od najväčšieho leteckého nešťastia, ktoré sa odohralo na území bývalého Československa, uplynie v stredu 28. júla 45 rokov.
Turbovrtuľové lietadlo Iľjušin Il-18B s označením OK-NAB "Košice" odštartovalo z Prahy o 8.52 h stredoeurópskeho času (SEČ). Kapitánom bol skúsený pilot Svatoslav Rosa z Ostravy. Stroj bol v prevádzke šestnásť rokov. Lietadlo dostalo o 9.29 h povolenie pristáť v Bratislave. Inštrukcie pre priblíženie prišli o 9.35 h.
Problém nastal, keď sa ukázalo, že je lietadlo o 300 metrov vyššie, než predpokladal dispečer. Posádka začala prudko klesať – rýchlejšie, než bolo povolené. Stroj zostupoval o 22 metrov za sekundu namiesto povolených pätnástich, dosiahol pritom rýchlosť až 435 kilometrov za hodinu (limit bol 270 km/h). "Pri týchto brzdných manévroch systém lietadla automaticky vyradil jeden z motorov, konkrétne motor číslo 3. Posádka mala tlačidlom potvrdiť vypnutie motora, no omylom stlačila vedľajšie tlačidlo motora číslo 4, čím ho tiež vypla," povedal David Púchovský.
Lietadlo s dvoma nefunkčnými motormi na jednom krídle sa nachádzalo v 30-metrovej výške nad prahom pristávacej dráhy. "Je to ešte stále pomerne vysoko, ale pilot by mal v takej situácii lietadlo jednoducho ´položiť´ na zem. Možno by sa niekomu niečo stalo, ale všetci by to boli prežili. Nasledovalo však ďalšie chybné rozhodnutie, keď sa pilot rozhodol zopakovať okruh a pristáť znovu," vysvetlil Púchovský.
"V okamihu, keď ešte lietadlo nemalo dostatočnú výšku ani rýchlosť, sa palubný mechanik rozhodol z nepochopiteľných dôvodov nasadiť vypnutý štvrtý motor. Listy vrtule vyvolali odpor vzduchu a lietadlo spadlo," doplnil Púchovský.
Ako priblížil, každé vrtuľové lietadlo má systém "práporovania" – na vypnutom motore sa listy vrtule otočia tak, aby bol odpor vzduchu čo najmenší, teda aby na prúdenie vzduchu nabiehali tenkou hranou. Na novších lietadlách, pokiaľ pilot zapne vypnutý motor, vrtuľa sa začne okamžite otáčať a listy sa posúvajú do pôvodnej polohy. Lenže na staršom stroji to prebiehalo pomalšie, listy sa museli najskôr otočiť a až potom sa spustil motor, čo sa pre let 001 stalo osudným. Iľjušin sa o 9. hodine, 37. minúte a 30. sekunde zrútil do jazera Zlaté piesky.
Od trupu, ktorý sa rozlomil napoly, sa oddelili krídla. K vraku okamžite vyrazili záchranári – podľa svedkov mnohí ľudia zahynuli následkom utopenia resp. otravy leteckým palivom a nie samotného pádu. Do vody uniklo asi 6500 kilogramov leteckého benzínu a na Zlaté Piesky nemala verejnosť prístup ani v nasledujúcom roku 1977.
Iľjušin Il-18 bolo pritom na svoju dobu vyspelé a moderné lietadlo. Prvý raz vzlietlo 4. júla 1957, v službách ČSA bolo od začiatku 60. rokov. Posledný Iľjušin odštartoval v januári 1990. "Bolo to rýchle lietadlo s pomerne veľkým doletom, dalo sa prispôsobiť na pristávanie na ľade, aj na iných problematických plochách, používalo sa na celom svete," povedal David Púchovský.
O nehode priniesol informácie bratislavský Večerník, dokonca po krátkej správe nasledoval väčší článok aj s fotografiami z miesta nehody, ba aj z nemocnice. "Asi týždeň po nehode o nej vychádzali články, no potom sa o nej úplne prestalo informovať, čo vytvorilo priestor pre fámy, dohady a konšpiračné teórie," vysvetlil Púchovský.
Záujem o tému v ňom vyvolali spomienky Bratislavčanov v jeho okolí, ale neskôr aj novinárska profesia. "Po niekoľkých rokoch sa mi podarilo skontaktovať s jedným z troch preživších, s Jaromírom Kratochvílom, poslal mi dokonca aj mincu, ktorú mal spolu s inými mincami vo vrecku počas pádu. Keďže o tragédii neexistovala žiadna samostatná publikácia a informácie boli značne rozporuplné, rozhodol som sa prehrabať v archívoch a spracovať túto tému," povedal Púchovský.
Jaromír Kratochvíl zomrel vlani 21. septembra, František Lukáš ešte v roku 1996. Posledným žijúcim účastníkom tragédie je tak Gerard Menárd z Francúzska.
Od stredy 28. júla, teda odo dňa smutného výročia, budú v priestoroch bratislavského Dopravného múzea vystavené trosky a predmety z lietadla, ktoré sa vlani podarilo vyloviť. Objavil ich potápač Andrej Gašpar pri rekreačnom plávaní. Pri opakovaných výlovoch sa našli také časti ako toaleta, kyslíková maska a rám z okna z kokpitu, časť plášťa, rádiolokátor z nosa, či tlačidlá z kuchynky. Už 27. júla sa o 17. hodine uskutoční vernisáž pre médiá. Výstava dokumentujúca leteckú haváriu spred 45 rokov potrvá do 31. mája 2022.
Ako pre TASR povedal David Púchovský, autor knihy Katastrofa letu 001 na Zlatých Pieskoch, príčinou nešťastia bola séria chýb, ktorých sa posádka dopustila. "Celý let prebiehal normálne a problémy sa objavili až pri prelete na slovenské územie," uviedol Púchovský.
Od najväčšieho leteckého nešťastia, ktoré sa odohralo na území bývalého Československa, uplynie v stredu 28. júla 45 rokov.
Turbovrtuľové lietadlo Iľjušin Il-18B s označením OK-NAB "Košice" odštartovalo z Prahy o 8.52 h stredoeurópskeho času (SEČ). Kapitánom bol skúsený pilot Svatoslav Rosa z Ostravy. Stroj bol v prevádzke šestnásť rokov. Lietadlo dostalo o 9.29 h povolenie pristáť v Bratislave. Inštrukcie pre priblíženie prišli o 9.35 h.
Problém nastal, keď sa ukázalo, že je lietadlo o 300 metrov vyššie, než predpokladal dispečer. Posádka začala prudko klesať – rýchlejšie, než bolo povolené. Stroj zostupoval o 22 metrov za sekundu namiesto povolených pätnástich, dosiahol pritom rýchlosť až 435 kilometrov za hodinu (limit bol 270 km/h). "Pri týchto brzdných manévroch systém lietadla automaticky vyradil jeden z motorov, konkrétne motor číslo 3. Posádka mala tlačidlom potvrdiť vypnutie motora, no omylom stlačila vedľajšie tlačidlo motora číslo 4, čím ho tiež vypla," povedal David Púchovský.
Lietadlo s dvoma nefunkčnými motormi na jednom krídle sa nachádzalo v 30-metrovej výške nad prahom pristávacej dráhy. "Je to ešte stále pomerne vysoko, ale pilot by mal v takej situácii lietadlo jednoducho ´položiť´ na zem. Možno by sa niekomu niečo stalo, ale všetci by to boli prežili. Nasledovalo však ďalšie chybné rozhodnutie, keď sa pilot rozhodol zopakovať okruh a pristáť znovu," vysvetlil Púchovský.
"V okamihu, keď ešte lietadlo nemalo dostatočnú výšku ani rýchlosť, sa palubný mechanik rozhodol z nepochopiteľných dôvodov nasadiť vypnutý štvrtý motor. Listy vrtule vyvolali odpor vzduchu a lietadlo spadlo," doplnil Púchovský.
Ako priblížil, každé vrtuľové lietadlo má systém "práporovania" – na vypnutom motore sa listy vrtule otočia tak, aby bol odpor vzduchu čo najmenší, teda aby na prúdenie vzduchu nabiehali tenkou hranou. Na novších lietadlách, pokiaľ pilot zapne vypnutý motor, vrtuľa sa začne okamžite otáčať a listy sa posúvajú do pôvodnej polohy. Lenže na staršom stroji to prebiehalo pomalšie, listy sa museli najskôr otočiť a až potom sa spustil motor, čo sa pre let 001 stalo osudným. Iľjušin sa o 9. hodine, 37. minúte a 30. sekunde zrútil do jazera Zlaté piesky.
Od trupu, ktorý sa rozlomil napoly, sa oddelili krídla. K vraku okamžite vyrazili záchranári – podľa svedkov mnohí ľudia zahynuli následkom utopenia resp. otravy leteckým palivom a nie samotného pádu. Do vody uniklo asi 6500 kilogramov leteckého benzínu a na Zlaté Piesky nemala verejnosť prístup ani v nasledujúcom roku 1977.
Iľjušin Il-18 bolo pritom na svoju dobu vyspelé a moderné lietadlo. Prvý raz vzlietlo 4. júla 1957, v službách ČSA bolo od začiatku 60. rokov. Posledný Iľjušin odštartoval v januári 1990. "Bolo to rýchle lietadlo s pomerne veľkým doletom, dalo sa prispôsobiť na pristávanie na ľade, aj na iných problematických plochách, používalo sa na celom svete," povedal David Púchovský.
O nehode priniesol informácie bratislavský Večerník, dokonca po krátkej správe nasledoval väčší článok aj s fotografiami z miesta nehody, ba aj z nemocnice. "Asi týždeň po nehode o nej vychádzali články, no potom sa o nej úplne prestalo informovať, čo vytvorilo priestor pre fámy, dohady a konšpiračné teórie," vysvetlil Púchovský.
Záujem o tému v ňom vyvolali spomienky Bratislavčanov v jeho okolí, ale neskôr aj novinárska profesia. "Po niekoľkých rokoch sa mi podarilo skontaktovať s jedným z troch preživších, s Jaromírom Kratochvílom, poslal mi dokonca aj mincu, ktorú mal spolu s inými mincami vo vrecku počas pádu. Keďže o tragédii neexistovala žiadna samostatná publikácia a informácie boli značne rozporuplné, rozhodol som sa prehrabať v archívoch a spracovať túto tému," povedal Púchovský.
Jaromír Kratochvíl zomrel vlani 21. septembra, František Lukáš ešte v roku 1996. Posledným žijúcim účastníkom tragédie je tak Gerard Menárd z Francúzska.
Od stredy 28. júla, teda odo dňa smutného výročia, budú v priestoroch bratislavského Dopravného múzea vystavené trosky a predmety z lietadla, ktoré sa vlani podarilo vyloviť. Objavil ich potápač Andrej Gašpar pri rekreačnom plávaní. Pri opakovaných výlovoch sa našli také časti ako toaleta, kyslíková maska a rám z okna z kokpitu, časť plášťa, rádiolokátor z nosa, či tlačidlá z kuchynky. Už 27. júla sa o 17. hodine uskutoční vernisáž pre médiá. Výstava dokumentujúca leteckú haváriu spred 45 rokov potrvá do 31. mája 2022.
www.ZIVOTPO.sk
